Moskva/Bratislava
3. decembra (TASR) - Komplexná plynofikácia Československa sa v
polovici minulého storočia realizovala ako nevyhnutnosť rozvoja
moderného priemyselného odvetvia. V 60. rokoch sa už uvažovalo o dovoze
plynu zo zahraničia a do úvahy pripadali dve alternatívy. Prvou bol
dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) tankermi z Alžírska, ale
realizoval sa napokon návrh výstavby plynovodu, ktorý by do krajiny
priviedol zemný plyn z vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických
republík (ZSSR). V Sovietskom zväze v tom čase objavili rozsiahle
náleziská zemného plynu a budovali sa veľkokapacitné diaľkové plynovody.
Sovietsko-československá medzivládna dohoda o výstavbe plynovodu bola v
Moskve podpísaná pred 60 rokmi, 3. decembra 1964.
Plynárstvo na Slovensku v rámci Československej socialistickej republiky
(ČSSR) zaznamenalo svoj prvý rozmach krátko po vojne a dopomohli k tomu
objavené zásoby na Záhorí. Prvý zemný plyn z Plaveckého Štvrtka
prepravili do Bratislavy v roku 1951, potrubie malo dĺžku 38 kilometrov.
Do roku 1957 sa postupne vybudovali plynovody na trase Bratislava -
Brodské s pokračovaním do Čiech, ale budoval sa aj považský
vysokotlakový plynovod. V rokoch 1958 - 1960 sa postavili aj
vysokotlakové úseky pohronskej trasy plynovodov.
Napriek systematickej plynofikácii Slovenska bolo zrejmé, že na
plánované pokrytie Československa nebudú domáce zdroje zemného plynu
postačovať. Projektovú dokumentáciu medzištátneho plynovodu
pripravovali odborníci už od roku 1963 a s výstavbou sa začalo ešte pred
podpisom medzivládnej dohody. Prvý úsek postavili medzi obcami Ruská
(okres Michalovce) a Čoltovo (okres Rožňava). V sovietskej dokumentácii
sa plynovod označoval názvom plynovod Dolyna - Užhorod - štátna hranica
ZSSR-ČSSR. Politici ho nazvali "plynovodom Bratstvo". Začínal sa na
Ukrajine v Ľvovskej oblasti a na Slovensko privádzal plyn južnou trasou.
V hre bola ešte severná trasa, ale pri výbere uplatnili zásadu dostať
plyn k odberateľom čo najkratšou cestou s prijateľnými investičnými
nákladmi. Hlavný odberateľ na slovenskej strane bol podnik Duslo Šaľa,
plynovod prechádzal ďalej cez Záhorie do Česka pri Hodoníne.
Investorom výstavby MŠP Bratstvo boli Československé plynárenské
podniky, generálne riaditeľstvo Praha v spolupráci so Slovenskými
plynárňami Bratislava. Generálnym projektantom bol Plynoprojekt Praha,
generálnym dodávateľom stavby sa stal Plynostav Pardubice. Rúry pre MŠP
dodávali podniky VTŽ Chomutov a VSŽ Košice. V rokoch 1964-1967 sa
postavilo 456 km plynovodu DN 700, PN 6,4 MPa s prepravnou kapacitou 4
mld. m3 zemného plynu ročne. V tom čase už bolo na Slovensku asi 600 km
vysokotlakových plynovodov s maximálnym DN 500 a PN 4,0 MPa. Medzištátny
plynovod si však vyžadoval priemer potrubia 720 mm a prevádzkový tlak
5,5 MPa.
Overovacie skúšky na MŠP Bratstvo dokončili v máji 1967. Koncom júna
1967 ho slávnostne a oficiálne uviedli do prevádzky neďaleko hraničnej
obce Ruská. Samotná prevádzka MŠP sa začala prepravou a dodávkou
sovietskeho zemného plynu 27. júla 1967. Medzištátny plynovod plnil od
roku 1968 aj funkciu prvého tranzitného plynovodu cez územie Slovenska
do Rakúska. Zároveň vytvoril podmienky pre rozvoj tranzitnej prepravy
zemného plynu do ďalších európskych krajín.
Tranzitnú potrubnú prepravu zemného plynu cez územie Slovenska v
súčasnosti prevádzkuje Eustream, a.s., dcérska spoločnosť SPP
Infrastructure, a.s.